Deň upršaný

Končí sa druhý deň, ktorého najkratším popisom je slovo "upršaný". Celkom presne to vystihuje fotka napravo: nikde nič nie je vidno (iba občas z mrakov vystúpia domy na svahoch obkolesujúcich mesto) a fotil som z koleje (kto by kam v takom počasí chodil).

Kto kam? Ja. Dnešný program? Vybrať peniaze, zaplatiť ubytovanie (zálohu o veľkosti rozpočtu menšieho afrického štátu som zložil už včera), kúpiť perinu (k tomu sa dostanem), zohnať si SIMku so švajčiarskym číslom a nakúpiť nejaké jedlo. K tomu sa ďalej rozkukávať a niečo pofotiť. Dnešný program po zobudení? Drobné zmeny: tak napríklad, už pri zobúdzaní sa som počul za oknom dážď. Spiac, nič som neriešil, mehizmus káže: dážď vadí až keď treba ísť von. Kedy treba ísť von? Na jedenástu mám doniesť na ubytovačku peniaze. Koľko je? 11:04. Okej, píšem mail, oneskorím sa, prídem poobede. Než sa vychystám, odpoveď prichádza (opäť, pozerám sa na vás, koleje a menzy). Vyrážam von.

Vsuvka: z čoho som to vyrazil? Toto nie je kolej 17. listopadu. Tri poschodia, okolo 10 izieb na poschodí, dohromady nech 50 ľudí. Každé poschodie má dve kuchynky a dve práčovne. Sociálne zariadenia na každej izbe. Podlahové vykurovanie kúpelne. Nice! Ak z Tróje som bol zvyknutý na zamykanie dverí a celkovo anonymnú paranoju, tu sa to zdá byť naopak - dvere bývajú otvorené alebo aspoň odomknuté, a aj keď tu ešte nikoho okrem izbového uzbeka nepoznám, zdá sa, že to tu funguje oveľa sociálnejšie. Jo, údajne sú tu každý víkend párty (dúfam, že je to preklad slova kalba).

Niektoré veci sú mi tu ešte nejasné, napríklad aký zmysel má mať chladničku na každej izbe (nočný hluk), prečo tu mám na okne tie bezpečnostné rolety namiesto jednoduchého závesu, ako je možné že v kuchynke boli vždy všetky riady zatiaľ umyté, víťazom pozoruhodnosti sa stávajú perina a obliečky.

Keď už si totiž za internát platím trochu viac než dvojnásobok sumy z Prahy, čakal by som, že nebudem obliečky musieť riešiť. Áno, je to relatívne malý dom v centre mesta, a áno, nevidel som tu žiadne zázemie s práčovňou a skladom podobných vecí, ale sakra, ste Švajčiari, nejak to vymyslite.

Čo nás plynule presúva späť do epickej časti. Ráno som teda vyrazil na lov hotovosti a spacích potrieb. Po troch minútach memorovania mapy (postup bol raz doprava a potom rovno) som teda vyrazil k bankomatu. Prekvapenie sa nekonalo, všetko prebehlo rovnako ako všade inde. Škoda, kútik duše pišťal po nejakej exotickej komplikácii. Obchodný dom bol ďalších 100 metrov rovno, presne ako podľa mapy, čo len potvrdilo to, čo každý tvrdil: pidi mesto.

Prvý raz v živote som si mohol vybrať vlastné obliečky, čo dopadlo ako na priloženom drevoryte. Takže teraz budem spávať pod lentilkovou farbou, mňam.

V miernom daždíku som si teda vykračoval späť domov (Bratislava a Praha odpustia, na chvíľu zmením rétoriku) a uvedomoval si prvú z miestnych zváštností, ktoré spomeniem. Švajčiari púšťajú na prechoch. Podobný šok som zažil už po príchode do Prahy, kde som prvý polrok nechápal prečo sa im tie autá kazia práve pred prechodmi. Časom som si zvykol tváriť sa veľmi akčne, prípadne vstupovať na cestu s tým, že veď on zastaví, ale to všetko bolo nič oproti tomuto tu.

Prichádzam k prechodu, niekde v podvedomí sa rozhodujem či už teda prejdem prechod alebo ešte pôjdem po tejto strane. Okoloidúce auto zastaví a pustí ma. Toto nie je to bratislavské púšťanie, akože "už ho tam vidím dobre dlho stáť, tak ho pustím" ani to pražské "já ho pustím, je na přechodu", tu sa zdá že šoféri aktívne sledujú chodcov, či sa náhodou nezdá, že by ich potešilo pustenie. Som v šoku. Príjemnom šoku. Šok je silnejší o to, že to tak robia všetky autá, vrátane tých fakt drahých.

Pár minút na internete a ide sa na ubytovačku. Prší solídne, takže za tri minúty začínam aj napriek dáždniku pripomínať Trattamenta, slávneho vodníka z Luganského jazera*. Peniaze odovzdané, vyskúšam menzu. Teta v menze, ktorá počas mojej krátkej návštevy stihla fungovať ako sprievodkyňa, kuchárka, pokladníčka aj upratovačka, nehovorí zase po anglicky ani nemecky. Čo opäť nevadí, ruky nohy používali už starí Rimania v starom Egypte, kde nikto nikomu nerozumel ani prd. Drobný obed pozostávajúci len z hlavného jedla (šiel som nakúpiť, tam sa nemá ísť hladný ani prejedený) stál asi ako 6 obedov v menze na Tróji, a bol len asi 2x tak lepší. Študentské ceny? To je v tejto menze default kategória, najdrahšia, porovnateľná s reštauráciami v meste. Fakt skvelé.

Rozprávač sa presúva do obchodu s potravinami a lyrický subjekt sa ide nepekne vyjadriť k ich ponuke. Všetko stojí dvakrát toľko, aspoň. Zo všetkého existujú bioverzie, ktoré sa líšia... hm, cenou (viď výskumy dokazujúce bio = to isté, drahšie). Bio mi apriori nevadí, ale robí bordel na regáloch a zavadzia. Nemohlo by mať vlastnú sekciu v kútiku, ako dia? Okrem toho miestny COOP pochytil (musí to byť od DM, neviem si to inak vysvetliť) metodiku predaja "žiaden logický systém", čo tu v praxi znamená, že nápoje sú na 3 rôznych miestach a cestoviny sú všade. Toto musí byť nejaká elaborovaná pomsta voči mužom, pozerám sa aj na teba DM, a na vás, obchody so šatstvom.

Platenie býva v poriadku, karta je našťastie moja izolácia od nutnosti komunikovať rečou ktorú neviem ja alebo pokladníčka. Pustil som sa do malého experimentu, idem si nájsť pitné pivo. Z týchto troch typov boli vyskúšané tri, prvé dve sa dajú, tretie nie. Ešte som tam videl asi ďalšie štyri, uvidíme čo to bude zač. Príspevky vo forme poštou zaslaného českého piva uvítam a ocením spomienkovou plaketou na tomto blogu.

Zvyšok dňa pršalo a bolo celkovo oničom, takže plány boli elegantne nacvičeným hmatom presunuté na zajtra. Ešte pár viet k zvláštnosti miestnej populácie. Zážitok pochádza z včerajšej prechádzky parkom pri jazere. Mladý párik zavesný do seba, slečna nohy tenké ako plameniak v zoo. Iný mladý párik, sediac na lavičke, obaja v rukách herná konzola. Dúfam že aspoň spolu po sieti, inak pánboh chráň tento svet. Rodinka ktorá si rozbalila príslušenstvo na bagety a kŕmi sa. Staršia pani so šiltovkou s obrovským šiltom, alebo to bol klobúk so strieškou vystrihnutou do tvaru šiltovky? Ešte jeden párik ležiaci v tráve v oblečení ako z firemnej porady. Pohoda jazerná.

Pokračovanie nabudúce, idem si zariadiť lepšie ranné zobudenie. Snáď prestane pršať.

* v skutočnosti je to nejaké slovo z obalu bagety.