Rozdelím text na dve časti, školu a neškolu.
Škola
Minule som prešiel prvý orientation meeting, v pondelok však bol ešte jeden, len pre informatikov. Prekvapene som skonštatoval, že všetkých masterov (magistrov) je len snáď 50, a že sú z veľmi veľkej časti zo zahraničia - zdalo sa, že Srbsko mierne vedie. Vypočuli sme si celkom dlhú, celkom nudnú a miestami celkom solídne filozofickú reč o tom čo robíme a prečo to vlastne robíme. Hm. To asi nebolo treba, snáď každý na masterovi informatiky vie, prečo robí informatiku... Na druhej strane nám povedali aj pár praktických vecí, celkovo vzaté to bolo príjemné. Dodnes mám pred očami scénu z prváku v Prahe, kedy pred natrieskanú poslucháreň prišiel ten bezdomovec z električky/pán doktor Drahoš, a namiesto milé deti, vitajte na Matfyze, spustil tak si rozšíříme množinu reálných čísel vo plus a mínus nekonečno, a voznačíme to er s hvězdičkou. Takže tento luganský prístup má tiež niečo do seba.
Aperitív po meetingu nezahŕňal šokujúco žiaden alkohol, ale kávu, čaj, džús a keksy. Niekde muselo dôjsť ku komunikačnému šumu, alebo len ja neovládam definíciu toho slova?
Prejdem teraz pár bodov ktoré som si k téme škola poznačil, k niektorým poviem viac, k niektorým menej. Napríklad peniaze - štipendium od tunajšej univerzity dostanem v dvoch etapách, 2/3 vopred, zvyšok na konci semestra po vyplnení dotazníku a napísaní kratučkej eseje o štúdiu. V spojení s faktom, že na konci mi vrátia zálohu za miestny internát sa pýtam: načo mi preboha bude na konci tak strašne veľa frankov?
Máme peknú modernú budovu s celkom príjemnými prednáškovými miestnosťami. Na malostranskú budovu sa to ani nechytá, ale (možno som trochu lokálpatriot) ukážte mi školu, ktorá sa na tú budovu chytá. Je v nej aj openspace, prirovnal by som ho účelom k labu v rotunde keby z neho zmizli počítače. Asi by bol fajn, keby v ňom bolo povolené rozprávať - architekti akosi neskúšajú betaverzie svojich produktov, keby skúšali, prišli by na to že rozhovory v openspace sú v priľahlých kanceláriách akademikov až príliš počuť.
Celkovo si tam však príliš neužijem, zhodou okolností mám všetky predmety v jedinej miestnosti (z asi 5 možných). Internet si tam však užijem, prvý raz v živote som videl sťahovanie z WiFi rýchlosťou 6MBps. Všetci masteri dostali MacBook Pro, na rozdiel od nás dokonca tie najnovšie. Aj veľa pedagógov má Apple. Videl som však jedného, ktorý mal Dell s Ubuntu - a nevedel zmeniť rozlíšenie kvôli projektoru. Ďalší prednášal z XPéčiek celú hodinu, a nakoniec ich vypol - a boli len virtualizované?!...
Prednášky a cvičenia ktoré tu mám sú výrazne menšie ako v Prahe, takže sa nemôžem skryť a hrať s počítačom alebo spať (včera som skoro zomrel). Spolužiaci, až na jedného Kanaďana sa netvária príliš vzdelane, ale asi to bude tým že som na Matfyze už pridlho. Učitelia majú väčšinou výbornú angličtinu, ale šialene zlú výslovnosť a prízvuk - za každým slovom také to teplé talianske é. Celkovo to tu znie ako že an italian man came to London. Ovplyvňuje to ale aj mňa, keď sa bavím s niekým so strašnou angličtinou, kazí sa aj moja. To však nie je až taká novinka, kedysi sa mi podarilo chytiť aj Škrečkov prízvuk - to bolo zlé.
Škola rozhodne nebude prechádzka ružovým sadom. Na predmete zvanom Software Performance nám prednášajúci otvorene povedal, že očakáva 6-8 hodín samostatnej práce týždenne. No super. Dostali sme aj skúškovú písomku, aby si overil čo už vieme. Bolo to ako kombinácia princípov počítačov a prekladačov pridáme znalosti vnútra Javy, a do toho všetkého nastrúhame trochu štatistiky. Prvá domáca úloha bola triviálna, not.
Technické podrobnosti: bolo treba na Macu pustiť
gcc a nejaký decompiler otool. Nič z toho som nemal nainštalované, samozrejme. Stránka gcc na stránke GNU radí stiahnuť si nástroj XCode od Applu. Internet radí to isté. Stiahnutie XCode vyžaduje registráciu ktorá zo všetkého najviac pripomína výsluch v centrále KGB. Samotná inštalačka má potom skoro tri giga, čo sa intrákovou WiFinou ťahá skutočne krásne. Samotná úloha z tej hodiny a pol trvala asi 45 sekúnd. Nenávidím Apple.Predmet Heuristics zo všetkého najviac pripomína lineárnu algebru, stihol som sa už na ňom "pohádať" s prednášajúcim. Tvrdil som, že keď človek používa správne algoritmy a píše rozumný, čistý kód, tak už je skoro jedno v akom jazyku to píše - ten faktor x2 za jazyk sa pri tom faktore x3 za čistý kód a zmene z exponenciálneho na polynomiálny čas pri použití vhodného algoritmu už stratí. Ale budeme mať súťaž Java vs. C, už sa neviem dočkať ako môj obľúbený jazyk kruto prehrá.
Uncertain Reasoning and Data Mining zatiaľ vyzerá ako taká jednoduchá pravdepodobnosť, neskôr tam budú Bayesove siete, zatiaľ je to ako večerný kurz pre škôlkárov. Ubiquitous computing sa zaoberá počítačmi, ktoré sa zmenšujú, prepájajú, strácajú bežné používateľské rozhrania a čím ďalej, tým viac nás obklopujú. Predmet má skvelé cvičenia, programovanie Androidových telefónov, vecí ako Lego Mindstorms (bez toho Lega), počítačov integrovateľných do oblečenia a celkovo viac interakcie (pasívnej aj aktívnej) s fyzickým svetom než som kedy na škole mal. Bolo preto veľmi smutné rozhodnúť sa neabsolvovať ho, popri softveráku z Matfyzu by som už skutočne nemal čas dýchať...
Čo dodať ku škole? Nápojové automaty sú presne rovnako dvakrát drahšie ako všetko ostatné, takže moja neschopnosť predvídať, skleróza a potreba piť ma už stála nemalé peniaze. Asi tretina ľudí fajčí, používajú k tomu priestor pod neužitočne drahou menzou, kadiaľ chodím do svojej budovy. Ako erazmáci môžeme využívať ešte jeden openspace, normálne určený pre masterov píšúcich diplomku. Panuje tam absolútne ticho a hrozivo pracovná atmosféra. Pozdravujem moju prácu, odkazujem že náš tamojší openspace mám strašne rád a už sa tam začínam tešiť.
Neškola
Neškola sa prejavuje zdravými a nezdravými aktivitami. Medzi zdravé by som rád zaradil v prvom rade fakt, že odkedy som tu, musel som MHD použiť len dva razy, a nezdá sa, že by sa okrem výletov bolo treba kamkoľvek voziť. Praha so svojím, hoc výborným, systémom MHD sa môže strčit. A kampusy sú super nápad, ale prisahám že vztiahnem ruku na toho, kto by chcel predať malostranskú budovu a postaviť za to kampus.
Nezdravé sú peniaze, keďže ich je tu relatívne dvakrát menej. Povzbudivý je fakt, že si to myslia komplet všetci, a teda tu nie som ako exponát z postsocialistického bloku, kde všetci žerú lesnú trávu a chovajú jaky. Aby mi mohli poslať štipendium, musel som si založiť účet na pošte (lepšie podmienky ako v banke). O tom som už písal, teraz o tej komédii okolo toho. Poslali mi dohromady: kartu, PIN k nej, kalkulačku a prístupové údaje k internetbankingu. To im trvalo dohromady 5, slovom päť listov, z toho jeden doporučený. PIN prišiel normálnym listom, údaje k IB doporučeným. WTF? Rozumiem, prečo mi to nechcú posielať naraz alebo nedoporučene, ale prečo to nemôžu poslať naraz a doporučene? Ecology, anybody? Aspoň jedna vec je fajn: po prihlásení k IB (ktoré je mimochodom asi tak jednoduché, ako autorizovať odpálenie jadrových striel) mám k dispozícií niečo ako dátovú schránku, takže veci ktoré odtiaľ pošlem sa považujú za digitálne podpísané mnou. Napríklad si tak môžem na konci zrušiť celý účet.
K nezdravým veciam zaradím jedného kamaráta zo Španielska, ktorý dnes úplne dobrovoľne a sám upratal kuchyňu. To nie je normálne, napriek tomu som to ocenil a upratal si so spolubývajúcim aspoň izbu. Sme tu zjavne všetci veľmi čistotní. Jedna Venezuelčanka dokonca sama upratala celú práčovňu, ale že sú slečny poriadkumilovnejšie, nikoho neprekvapí. Preto je to až na konci odstavca.
Zdravé veci začnem plavárňou, kde sa mi v súvislosti so zavretím vonkajšieho bazéna (padavky, trochu klesla teplota a prší, no a?) skrátila dráha na polovicu a príslušne pribudlo ľudí. Stále vymýšľam blbosti, ako plávať čo najdlhšie pri dne, takže sa asi utopím a presuniem to do nezdravých vecí. Naposledy sme s tetou pri pokladni plavárne prejavili podobné dávky hlúposti, kedy ona pozrela na moju škrtaciu kartičku na 10 vstupov a poslala ma dnu bez odškrtnutia, a ja som jej pripomenul že mi to má škrtnúť. Nejak zle to tu na mňa asi pôsobí...
Mám feng šui perinu krásnej žltej farby (viď jedna z fotiek na Picase), ktorá nielen, že je asi o 30 cm na všetky strany väčšia ako náš stredoeurópsky štandard, ešte aj rozžiari celú izbu krásne do žlta, keď na ňu zasvieti slnko. Paráda.
Nakoniec spomeniem výlet na Monte Boglia, s fotkami tu, kam som minulú nedeľu vyrazil s kamarátkou z Nemecka, prekvapivo po tom, čo sme to len tak spomenuli počas naposledy spomenutého úvodného večierka v preplnenom predraženom bare. Počasie sa opäť epicky vydarilo, zo sobotného dažďa do nedeľného slnka za jedinú noc. Zopakoval som si nemčinu, uvedomil si že zo mňa lezie ako bodliaky z chlpatej deky, takže asi zostanem na angličtine. Pekný výlet. Zajtra snáď bude zase pekne a pôjde sa na ďaľší kopček.
Stay tuned.
No comments:
Post a Comment