Slnečné ráno. Ráno tu začína vždy skokovo, pretože slnko vychádza spoza Monte Bré. Takže asi do ôsmej je tu tma ako v rohu, potom v priebehu pár minút sa ulica rozsvieti do svojej plnej rannej krásy. Slnečné ráno nedáva na výber: ide sa na druhý kopec nad Luganom, Monte San Salvatore (912 m.n.m.). Rýchlo do seba hodiť muesli, zhruba si na mape overiť trasu, zbaliť vodu (po incidente s Ikou už jedlo nenosím) a ide sa.
Fotky sú vystavené na http://picasaweb.google.com/vektor330/LuganoVyletNaMonteSanSalvatore a ja opäť silne odporúčam preklikávať na ne.
Prvá časť trasy vedie po nábreží jazera, kde to vyzerá akoby tu bola na školskom výlete 2. geriatrická nemecká bilingválka. Dostávam sa až pod samotný vrch, odkiaľ sa otvára výhľad na "moju" časť nábrežia. Odbočím do uličiek, v krátkosti študujem orientačný plán pre podobne zblúdených turistov. OK, rovno po hlavnej, pár serpentín, potom odbočiť, ešte zo dve serpentíny a na značku. Po ceste sa otvárajú krásne výhľady na túto časť mesta. V jednom momente sa trochu stratím, ale rukami-nohami vysvetlím dvom robotníkom kam idem a ako sa tam chcem dostať (aby ma neposlali dole na funicolare). Prekvapivo ukazujú na schody ktoré práve stavajú a potom doľava. Uff, presne tak som to čakal, nie som úplne blbý.
Vsuvka: často sa mi pri fotení stáva, že ľudia zo slušnosti zastanú a počkajú, aby mi nevošli do záberu. Dnes mi to spravilo auto.
Prejdem ponad trať lanovky a začína značka. Prvú pol hodinu idem listnatým lesom po kamennom chodníku s občasnými schodmi. Nikoho nestretnem, nadávam na značenie Áno, je jasné kadiaľ sa má ísť, ale už ukázali, že značku namaľovať vedia - tak prečo to občas nespravia len tak mne pre radosť. V jednom momente sa odpája chodník smerom ku skalám, tu je štvorjazyčný disclaimer formátu asi A0 varujúci pred krutou smrťou na skalách každého, kto nie je aspoň tak dobrý Stallone v Cliffhangerovi. Beriem na vedomie a idem smerom určeným pre stádo.
V lese som sám, až pod vrcholom, keď už sa začínajú otvárať výhľady na južnú časť jazera a smerom na Miláno, stretnem dve nemecké turistky. Bon giorno už ovládam, teraz som sa naučil že nie Guten Tag, ale Gruess Gott. Prvá výrazná vyhliadka a milión fotiek (chcel by som sa niekedy vidieť z 3. osoby keď fotím panorámu), začínajú sa objavovať turisti ktorých tu vypľula lanovka. Prichádzam k vrcholu, to je pár domčekov, vysielač a na úplnom vrchu murovaná platforma - vyhliadka. Jedna kaplnka k tomu, dokonca sa dá na ňu vzadu vyliezť a poobzerať. Škoda tej miliardy turistov, odtiaľto by bola famózna 360° panoráma. Strach z výšok musí čusať, aj keď v jednom mieste by to bolo fakt kruté: zo schodov trčiacich z budovy 5 metrov na vyhliadku, odtiaľ ešte 600+ metrovým superstrmým svahom až do jazera.
Pár metrov nižšie na lanovku, peňaženka plače ako zbité dieťa. Sediac vo vozni si uvedomujem že tu niečo nesedí, lano druhého vozňa je zapustené nejako čudne, ako sa sem ten druhý vozeň dostane? Počas cesty si navyše všímam, že tu nikde nevidno miesto na vyhnutie súprav. Záhada sa vyrieši neočakávane: v polovici cesty sa presadá na druhú trať, ktorá je menej strmá, ale vozeň má na rovnakom lane ako prvá trať. Cestou do konečnej stanice ešte prejdeme ponad vlakovú trať (vedľa mňa dve fascinované deti s nádhernou angličtinou). Vystúpiť, poslednú fotku a ide sa domov.
Aha, to o spolubydlovi. Dnes sa presťahoval do inej časti mesta, pri odchode mi dá na ochutnanie domácu špecialitu: mliečne lízatko. Neviem či bolo z kozieho či ovčieho mlieka, každopádne chutilo ako lisovaná bryndza. Vravel že je to super k pivu, som náchylný tomu veriť. Pri odchode ešte stihol odporučiť vedľa bývajúcu blonďatú Portugalku a rozlúčil sa s tým, že sa ukáže cez víkend na párty.
Aha, to o peniazoch. Pol hodinu po jeho odchode prišla slečna ubytovateľka skontrolovať či to tu nechal v poriadku. Mierne som nadskočil, lebo so slúchadlami v ušiach som ju nepočul ani vyklopávať, ani odomykať dvere. Keď už tu bola, posťažoval som si, že som si perinu musel kúpiť sám, lebo tu žiadna nebola. BAZINGA, vypýtala si bloček a v pondelok sa u nej zastavím po peniaze. Takto to má fungovať.
Idem skúsiť ako vyzerá nočné Lugano. Možno z toho vypadnú aj nejaké pekné fotky.
Update 22:00: luganská mládež robí v piatok večer to isté čo slovenská: nadrbáva sa a vykrikuje po uliciach :-)
No comments:
Post a Comment